Východne a ešte ďalej

V dolnom pravom rohu obrazovky notebooku práve odbilo pol šiestej. Je nedeľa, riady po nevydarenom obede a ešte nevydarenejšom koláči sú umyté a odkvapkávajúc každý mesiac drahšiu vodu čakajú na odloženie. Precvičujúc svoj sedací sval googlovaním a počúvajúc jednu z mnoho ďalších „originálnych“ detektívok v telke sa zamýšľam nad mojou schopnosťou formulovať dlhé vety v nie príliš ohurujúcich a vonkoncom nie kvalitných textoch. Možno ju raz využijem pri uspávaní detí, ktoré vôbec neplánujem mať. Možno keby som si túto schopnosť precvičovala a zdokonaľovala pár rokov, vytvorila by som nový svetový rekord a moje meno by bolo naveky zapísané v akomsi guinessovom zozname, o ktorom úplnom obsahu nemá predstavu ani jeho vydavateľ. Krása. Moja budúcnosť má perspektívu. Sľubujem, že až raz budem slávna, ochotne každému záujemcovi zašlem autogram. Aj s venovaním. Nebude problém ani dokresliť srdiečko, smajlíka (žmurkajúci, usmievajúci, rehotajúci, ...), či obohatiť podpis kartu nejakým tým citoslovcom z radu cmuciq, xixi, lol, ... Stačí zaslať požiadavky. Som otvorená všetkým výzvam. Teda aspoň tým bezpečným. Moja vrodená odvaha neváha a nikdy nenechá všetky tie legálne, pravidlá dodržiavajúce a pred zábavou utekajúce príležitosti života dlho čakať. Nie! Veď predsa život sa má žiť a nie presedieť na nete či na pohodlnom vyležanom gauči v prenajatom byte. A tak si môj sedací sval môže vydýchnuť, odpočinúť si, pretože mňa čaká misia s krycím názvom „Kuchyňa 007“ a s inštrukciami Nájdi miesto pre plastové misky v kuchynskej linke a osloboď odkvapkávač riadu. Malý krok pre ľudstvo, nekonečný krok pre lenivé dievča.